List tej, ktorej sa nikto neopýtal

Medzi všetkým ohlušujúcim hlukom civilizácie existuje jedna desivá, ľadová prázdnota: nikto sa ťa nikdy nepýtal — a čo chceš ty?

Nikoho nezaujíma, o čom mlčíš pred spaním. Nikto sa nepýta, či chceš teraz bežať vpred alebo či sa životne potrebuješ schúliť do klbka a jednoducho spať. Nekonečne ti diktujú, čo máš robiť, ale nikto nepoloží elementárnu, dôvernú otázku: „A ako sa teraz cítiš, drahá?“

Tento list je pripomienkou: nemusíš si zaslúžiť právo na dýchanie. Tvoje slzy sú normálne. Tvoja únava je posvätná. Tvoj hnev má právo vyjsť von. Dovoľ si byť nie dokonalá, ale živá.