Dva extrémy zrelosti: Medzi podlizovaním a deštruktívnym zasahovaním

Pri pozorovaní vzťahov medzi generáciami som často videla tú istú drámu: keď rodičia nemajú vlastný pevný bod, nevyhnutne upadajú do jedného z dvoch extrémov. Jedni sa začnú podlizovať deťom, boja sa povedať slovo navyše a hrať cudzie roly — len aby sa nestratili, len aby im niekto prejavil čo i len kvapku pozornosti.

Iní si vyberajú opačnú, ešte nebezpečnejšiu cestu — stávajú sa príliš aktívnymi v živote mladej rodiny. Nevediac ani skutočné okolnosti, ani to, čo sa naozaj odohráva medzi dvoma srdcami, vtrhávajú so svojimi radami, hodnoteniami a poriadkami.

Pri vytváraní architektúry Zlatého sveta som chcela dať staršej generácii možnosť opäť pocítiť vlastnú vnútornú oporu a zažiť, že môžu a majú žiť svojím vlastným životom. Je to uzavretý priestor zmyslu, kde človek už nemusí ani podlizovať sa pre pozornosť, ani sa presadzovať zasahovaním do rodiny svojich detí.