List o čistote kódexu, keď srdce stretne „Toho pravého“ príliš neskoro

Nie je nič bolestivejšie než okamih, keď žiješ v neuvedomelom manželstve visiacom na vlásku, znášaš zo všetkých síl — a zrazu sa na tvojej ceste objaví človek a ty celou dušou pochopíš: on je ten pravý. Je to skúška, v ktorej sa preveruje celá hĺbka ľudskej cti.

Niekto sa v tejto sekunde vzdáva slabosti, ide na klamstvo a zradu, znesväcuje aj svoj súčasný domov, aj nový svetlý cit. Výsledok takéhoto kroku je vždy strašný: ľudia, ktorí kedysi zdieľali jednu posteľ, si navzájom lámu srdcia a menia sa na neúprosných nepriateľov pripravených roztrhať sa navzájom, a medzi nimi trpia deti.

No existuje iná cesta — cesta vnútorného morálneho kódexu, keď si jednoducho nemôžeš dovoliť vstúpiť do nového vzťahu cez lož, nech by srdce bolelo akokoľvek silno. Zvolíš si čistotu a ustúpiš. A potom vás život opäť rozdelí na rôzne brehy — dovtedy, kým obaja nevyrastiete a nestanete sa skutočne slobodnými. Niekedy sa človek po takej bolesti uzavrie do seba tak hlboko, že sa bojí skúsiť to znova. A niekedy osud, keď sa dočká hodiny čistoty a slobody, zvedie dve vyrastené duše opäť k sebe — už bez tieňa a bez prekážok.