Stránky bez slov: Právo na krik a ticho

Za reprezentatívnou fasádou každej silnej ženy sa vždy skrýva izba, o ktorej nikto nevie. Miesto, kde sa hromadí nevypovedaná bolesť, kde sa ukrývajú krivdy a kde žena unaví byť kamennou stenou pre všetkých naokolo.

V kultúre VIA AD ME platí zákon: tu nie je hľadisko. Tu nie sú hodnotenia, lajky ani cudzie zvedavé oči.

Niekedy treba jednoducho stíchnuť. Pobyť tam, kde nie sú písmená, ale iba ty a pauza. A niekedy — zanechať hlasovú myšlienku: vyrozprávať sa osamote so sebou, poplakať v tme, vybiť nahromadený hnev a vedieť, že tento výkrik duše zostane navždy zapečatený v tajomstve. Očista sa neodohráva na verejnosti. Odohráva sa za kulisami, v požehnanom tichu.